Ako vznikli Tatry
Anton Marec - Tatranské povesti
Ako vznikli Tatry
V kraji, kde sa vypínajú naše najvyššie veľhory, sa kedysi dávno rozprestierala širošíra rovina, na ktorej žila, trápila sa i spoločne sa radovala početná skupina obrov. Vládol jej a múdro ju spravoval skúsený otec Tatran. Vychovával svoje deti k skromnosti, vzájomnej láske a pracovitosti, a tak sa mu z nich podarilo vychovať rúčich synov i prekrásne dcéry.
Kriváň, Ganek, Javorový, Pyšný, Ďumbier, Chabenec... Ktože sa mohol tým mládencom vyrovnať?
Vysoká, Končistá, Bystrá, Vápenica, Bašta...
Devy jedna krajšia od druhej, čo si prikrývali hlavy ľahkým snehovým závojom, krášlili ich vencami z horských kvetov a k spánku sa ukladali do mäkučkých oblakov.
Nad všetkých však vynikala najmladšia Hoľa, čo práve dorastala do ženskej krásy. Aj múdra bola, aj pracovitá, nikdy sa však svojimi prednosťami nevystatovala.
Chýr o jej kráse sa niesol krajinou. Zo všetkých kútov prichádzali pytači, aby ju získali za ženu. Medzi nimi aj syn mocnej a zákernej čarodejnice Kikimory. Škaredý bol ako decembrová noc. Celý zarastený dlhými chlpami, z úst mu trčali dva zuby podobné klom a uprostred čela mal jedno oko, aj na to škúlil.
- Čo za matka priviedla na svet takého netvora! - zvolali obri, keď ho zbadali.
A krásavica Hoľa:
- Radšej zomriem, ako s takou ohavou žiť!
- Nič sa ty neboj, sestra naša! - upokojili Hoľu jej bratia. - Nikdy nedovolíme, aby sa do našej rodiny dostala taká obluda.
Schytili syna čarodejnice Kikimory a šmarili ho do hustej hory.
- Ta si bež, za svojou materou! Viac sa neopováž na našu krásnu sestru svojím škuľavým okom ani len pozrieť!
Syn ohava sa zbedačený privliekol k svojej matke a vyžaloval sa jej.
- Hoľa sa mi vysmiala, obri ma zbili a teba na hanbu obrátili! Vraj, ako si mohla priviesť na svet takého netvora!
Keď to Kikimora počula, vzkypel v nej strašný hnev a prisahala celej rodine otca Tatrana pomstu.
Uraziť ju, mocnú vládkyňu temných síl! Zhanobiť jej jedináčika, čo ho s takou láskou vychovala! Kde sa v tých obroch nabrala toľká opovážlivosť? Veď im ona ukáže!
Hneď zvolala všetkých svojich pomocníkov. Pikulíkov, škriatkov, zlých lesných i podzemných duchov, ba dostavili sa aj jej najvernejší priatelia: Satan - vládca ohňa a Sever - vládca vetra. Požiadala ich o pomoc. Všetci sľúbili, že vykonajú, čo bude v ich silách.
Nasledujúci deň, ešte ani slnko nestačilo vyjsť nad obzor, ešte sa obri ani nestačili zobudiť, zatiahla sa obloha ťažkými čiernymi mrakmi. Akoby noc zaľahla nad kraj. V tej chvíli vyšľahli spod zeme plamene, celá sa začala chvieť a praskať širokými puklinami. Mocnú prúdy vody podrážali nohy prekvapeným obrom, divý vietor im nedovolil postaviť sa. Nad všetkou tou skazou poletovala zákerná Kikimora a metala na obrov balvany.
Tí sa chránili, statočne bojovali, ale čoskoro zbadali, že si proti presile nepomôžu.
- Zachráň sa, kto môžeš! - skríkol ktorýsi z nich a všetci ho poslúchli. Pyšný sa schytil utekať na východ, Ganek s Javorovým na sever, Chabenec na západ...
- Ratuj najmladšiu, Hoľu! - zakričal Kriváň na Ďumbier a nastavil svoje mocné telo, aby zadržal besnejúce živly i dážď balvanov. A nepohol sa zo svojho miesta, kým nevidel, že Ďumbier preniesol Hoľu na opačnú stranu roviny, kde jej nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Potom sklonil svoju doráňanú hlavu, zhrbil dobité telo a zavrel oči...
Tak stojí Kriváň nad tatranským krajom dodnes.
Keď Kikimora videla, že krásavica Hoľa jej unikla a nikdy sa nestane družkou jej syna, zakliala ju strašnou kliatbou. To isté postihlo aj ostatných obrov.
- Nech sa v tejto chvíli celá rodina otca Tatrana zmení na vrchy, čo sa nikdy nepohnú zo svojho miesta! Aby sa už nikdy nemohli zísť, poradiť sa, pomôcť jeden druhému a spoločne sa zabávať a tešiť! Nech teba, krásavica Hoľa, navždy oddeľuje neprekonateľná priepasť od toho, kto ťa vídal najradšej - od Kriváňa!
Kliatba sa splnila. Obri stuhli a navždy ostali stáť na miestach, kde ich zastihli slová zákernej Kikimory. A aby už nikto nemohol tieto krásavice a junákov obdivovať, začali tí vyšší obrastať kamením, tí nižší trávou. Tak sa začali od seba odlišovať hory, čo dostali meno podľa svojho otca Tatrana - Vysoké a Nízke Tatry.
Zdroj:
Marec, A.. Tatranské povesti. Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2002. ISBN 80-7090-663-4
Kto bol prvý na vrchole Gerlachovského štítu?
Po mnohých iných "padol" aj najvyšší štít Tatier. Väčšina "naj-" býva však predmetom najrôznejších sporov, a tak aj otázka prvého výstupu človeka na vrchol Gerlachovského štítu stala sa predmetom mnohých protichodný mienok.
Ján Still a Gerlachovský štít
Prvý bol na štíte novolesniansky učiteľ Ján Still ako vodca štyroch neznámych poľovníkov v lete roku 1834. Takto hovorila skoro bez výnimky staršia tatranská turistická tlač.
- Ja som nebol prvý, no teraz už skoro všetci, čo chodia na Gerlach, berú mňa za vodcu - prehlásil sám Ján Still, keď si 31. júla 1875 stisol na končiari ruku s profesorom Dionýzom Dezsöom.
- Čudná história - pomyslel si Deszö a začal si za pomoci Stilla zostavovať chronológiu dávnejších výstupov na Gerlachovský štít.
- Nezvyčajne skromný a poctivý človek, ten môj starý vodca - povedal si Deszö, keď to mal už "v suchu" a podľa Stillovho tvrdenia bol na prvom mieste vodca Martin Urban, mlynár z Novej Lesnej, ktorý vystúpil na Gerlachovský štít v šesťdesiatych rokoch 19. storočia s turistom neznámeho mena. Urban, od prírody málovravný, utiahnutý človek, zomrel skôr, ako ho mal možnosť niekto "vyspovedať" a sám sa nikomu nechválil svojimi zážitkami z hôr. O jeho výstupe zostala teda len neúplná správa.
Jedno však bolo už nesporné, že Still nechcel ťažiť z falošnej slávy a že rok 1834 bol vôbec predčasný ako dátum prvého výstupu na Gerlachovský štít.
Tlačový omyl o roku 1834 na Gerlachovskom štíte?
V auguste 1872 bol Still na Gerlachovskom štíte s pruským vysokoškolákom Františkom Holstom. Vtedy bol podľa vlastného tvrdenia prvý raz na tomto končiari. Opätovne ho navštívil roku 1874 - okrem iného so známym himalájskym horolezcom Móricom Déchym. O Stillovom výstupe 7. augusta 1874 s docentom Teodorom Steinberom a Hugom Elsnerom písali Petermannove zemepisné listy chybne ako o prvom výstupe na najvyšší končiar vtedajšej monarchie. Pri preberaní tejto informácie vyšiel nepozornou sadzbou namiesto "1874" rok 1834 a tento omyl sa potom už nekriticky opakoval v tlači.
Tak sa dostaldo tatranskej literatúry nesprávny údaj o prvom zdolaní Gerlachovského štítu Ján Stillom v roku 1834
Pokračovanie v druhej časti...
Zdroj:
Bohuš, Ivan, Na každom kroku kameň, Horskí vodcovia legendy klasickej epochy, Vydavateľstvo I&B, ISBN 80-969017-3-7
Búrky
S príchodom mesiaca apríl, prichádza aj obdobie búrok a trvá až do konca augusta. Z meteorologického hľadiska je búrka jedným z najvýraznejších dejov v atmosfére a ani z pohľadu horského vodcu, horolezca, turistu alebo kohoľvek pohybujúceho sa v horách ju nemožno opomenúť. Búrka patrí a prináša so sebou nepríjemnosti, ako je silný vietor, prietrž mračien, blesky a hromy, ochladenie či krupobitie, avšak môžeme sa tešiť, že po búrke sa zase vyčasí.
Búrka vzniká z kopovitej oblačnosti, ktorá tvorí výhradne pri termickej konvekcii, čo je proces pri ktorom slnečné teplo dopadá na zemský povrch, ktorý sa tým prehrieva, avšak nerovnomerne.
Búrky sa utvárajú jednak na čele studeného frontu, teda na rozhraní dvoch rôzne teplých vzduchových hmôt a jednak v miestnej vzduchovej hmote, tým hovoríme "búrky z tepla"
Búrky z tepla majú najväčšiu intezitu a početnosť v popoludňajších hodinách. Hory sú dobrým terénom pre termickú konvekciu, ktorá je podporovaná jeho členitosťou a pestrosťou. Naviac svahy, sklonené k dopadajúcemu slnečnému žiareniu prijímajú omnoho viac tepelnej energie, ako vodorovný terén. Vznikne okolo hôr oblačnosť, ktorej základňa je pod úrovňou hrebeňov, vyžaruje zemský povrch svoje teplo do oblačnosti, v nej však ku vzniku instability stačí omnoho menej energie, než v nížine.
Všetci, ktorí sa pohybujú v horách musia byť viac opatrní a očakávať letné búrky s ďaleko väčšou pravdepodobnosťou, ako v nížinách a rovinách. Ak nechcete zažiť búrku so silným vetrom, intenzívnom ďažďom, krúpami a bleskami niekde na hrebeni, vrchole či vysokohorskom sedle, tak si dobre naplánujte túru.
Hlavné zásady plánovania:
- Zistite si predpoveď počasia na nasledujúci deň z viacerých zdrojov.
- Túru začnite v čase od apríla do augusta na svitaní (od 4:00 hod - 6:00 hod).
- O 12:00 hod by ste sa mali nachádzať už v bezpečí dolín, prípadne zostupovať z vysokohorských polôh.
- Zbaľte si pre istotu primerané oblečenie do vetru a ďažda.
Zdroj: Dvořák Petr, Počasí takřka populárně, Svět křídel, 2008, ISBN - 978-80-86808-57-4
